Pilierom ekonomiky každého štátu sú pracovné pozície a ľudia, ktorých ich vykonávajú. Pracovná pozícia či zamestnanie je však veľmi obšírny pojem, predovšetkým ak sa na túto vec pozrieme z globálneho hľadiska. Každý zamestnanec prispieva k úspešnosti ekonomiky svojou prácou, za ktorú je následne finančne odmenený. Každý druh práce si ale vyžaduje iný štýl snahy, inú obetu v podobe času, ale aj nároky v podobe zručností či vzdelania.

Okrem odlišnosti práce sa stretávame i s cítiteľne odlišným finančným ohodnotením, ktoré závisí od tkzv. stupňa náročnosti prácovnej pozície. Zrobený pracovník na stavbe, alebo vyšťavený pracovník v závode by mohol namietať, prečo napriek toľkému obetovanému času, psychickému teroru, či fyzickej vyčerpanosti zarobí nakoniec podstatne menej, ako niekto s luxusnejším miestom. Áno, pojem náročnosť práce je trochu nemiestny ako možno aj jeho odmeňovací systém, ale je oficiálny.

Ale aj napriek svojej oficiálnosti ho zamestnávateľa môžu ohýbať v podstate svojim smerom a to do podoby, aby zamestnancovi zaplatili ešte menej. Týka sa to najmä pozícií, ktoré sú v „stupni náročnosti“ skôr na začiatočných pozíciách, nakoľko ich zamestnanci sú odkázaní na milosť a posudok svojho zamestnávateľa a je pravda, že väčšina z nich sa o svoje právo ani nezaujíma.

Možno aj preto ľudia poukazujú na neustále nejasnosti v podobe finančných rozdielov i napriek tomu, že všetci pracujú a každého práca si vyžaduje obetu. S každým stupňom náročnosti prichádza i nárok poberať určitú minimálnu mzdu. Tá odpovedá zaradeniu zamestnancovej pozície do spomínaného stupňa náročnosti. Do úvahy sa berie i posudok, v akej miere sa v danej pozíci vyžaduje psychická zodpovednosť či znalosť, študovanie svojho odoboru. Tieto posudky sú podrobnejšie spísané v šiestich bodoch v znení stupne náročnosti pracovných pozícií, ktoré si máte nárok nájsť zdarma i formou internetu. V tomto článku som ich viac menej zhrnul dokopy.