Možno si pamätáme situáciu z takmer desiatich rokov dozadu, kedy sa na každom kroku vravelo o nutnosti finančne vypomôcť Grécku. Áno, čas letí, je to už pomerne dlhá doba a za túto dobu sa z eurozóny poskytlo vyše 290 miliárd eur na pomoc konkrétnej spomenutej krajine. Po tomto období sa môžeme pozrieť na aktuálnu situáciu, akou je zasa rast úrokov na gréckych štátnych dlhopisoch. Grécko si tak ešte v dnešnej dobe požičiava 12 x viac než Nemecko a ešte 7 x viac než Slovensko. Daná situácia tak vyzerá byť neriešiteľná, každopádne riešenie neefektívne, nevidno ani logický postup.



Prvým kameňom úrazu je predovšetkým obrovský dlh, na ktorého splátku už prestávajú viacerí veriť. Viery v možnosť splatenia sa pomaly ale isto vzdáva aj Medzinárodný menový fond i súkromní investori. Druhým kameňom úrazu je ďalšia trhová kríza, či skôr neistota finančného trhu na základe súčasných ekonomických problémov Turecka a Argentíny. Začína sa tak vytvárať názor, že osud Grécka už prakticky ani nezáleží od Grécka samotného, ale od ostatných krajín, ako aj od svetových zahraničných trhov a v neposlednom rade ochoty a záujmu investorov.
Grécko však podstúpilo určitý krok k zmene, vystúpilo z európskeho záchranného programu, no s požičiavaním neskončí. Tentokrát si však pôžičky začne vybavovať samostatne. Dôležitá otázka však znie, či budú úvery nových pôžičiek od ostatných krajín lacné alebo naopak. V opačnom prípade vzniknú Grécku ďalšie vysoké dlhy a to by mohlo pre dotyčnú krajinu znamenať ďalšiu nepríjemnú krízu. No na európsky záchranný fond sa už asi neobráti.

• Tentokrát však nebude jedinou postihnutou krajinou len Grécko, ale podobná situácia hrozí i Argentíne, ktorú musel zachraňovať Medzinárodný menový fond. S dvoma krízou a dlhmi postihnutými krajinami by tak bola celá situácia dvakrát zložitejšia. Ako z toho von? Zrejme treba veriť na zázrak a na nízke úroky.