Písanie si s ľuďmi na internete prostredníctvom rôznych sociálnych sietí môže skutočne ničiť náš život. Zatiaľ to možno môže znieť ako nejaký paranoidný výmysel, alebo rady od našich starých mám, ale je to naozaj tak.
Je naozaj potrebné myslieť aj na neverbálnu komunikáciu, ktorá je v rozhovoroch veľmi dôležitá. Pomáha nám stať sa aj viac empatickejším a chápavejším človekom. Viac si rozvíjaš schopnosť vyjadriť určité slovné spojenia, alebo aj pocity bez slov. A to pomocou mimiky, rôznych gest, tónu hlasu. O všetky tieto záležitosti pri písomnej komunikácii prichádzaš. Preto sa v tomto druhu komunikácie veľmi často vyskytujú nezhody vo význame niektorých viet alebo myšlienok. Častokrát tiež nevieme v správach rozoznať iróniu alebo sarkazmus.
Nikdy nevieme jasne určiť pocity človeka, ktorý je na druhej strane. Vôbec s nami nemusí komunikovať pravdivo, a všetok jeho záujem môže byť hraný a predstieraný. Takisto nám môže odpovedať kedy sa mu len zachce. Viete si predstaviť, že počas rozhovoru vám niekto neodpovie na otázku a bude ju úplne ignorovať? Pričom v písomnej komunikácii bývajú tieto rozhovory o čosi dlhšie z toho hľadiska, že časové rozdiely medzi jednotlivými správami môžu byť akékoľvek.
V najhoršom prípade sa môže stať, že nám tento človek vôbec neodpíše a nám sa na obrazovke zobrazí len slovo „zobrazené“, čo dokazuje to, že si to daná osoba prečítala, no zjavne nemala žiaden záujem reagovať.
Tiež je celkom zaujímavé a aj vedecky dokázané, že písomnú komunikáciu rozlišujú inak ženy, a inak muži. Muži to skôr vnímajú ako niečo, vďaka čomu môžu podávať informácie a preferujú skôr osobné stretnutia. Ženy to však berú oveľa intímnejšie a hlbšie, a mnoho záležitostí riešia aj touto písomnou formou, aj keď by sa to hodilo skôr pri osobnom kontakte s daným človekom.
A tiež veľmi dôležitý a podstatný fakt. Táto komunikácia je nekonečná. Pri osobnom rozhovore je celkom jasné, kedy sa komunikácia začne a kedy skončí. V písomnej forme však toto písanie nemusí mať žiadne ukončenie. Napíšeš niekomu v noci a on ti môže odpísať až ráno, alebo aj o niekoľko dní.
A tento kolobeh sa neustále opakuje, až sa doňho vhĺbime natoľko, že strácame schopnosť vyjadrovať sa pri skutočnom rozhovore v osobnom styku.