V niektorých najmä starších domoch sa stáva, že boli postavené na nesprávnom mieste a tak sú vlhké steny a vlastne všetko. V najhoršom prípade sa náš dom môže nachádzať v záplavových oblastiach. Rovnako ako nie je dobrý príliš suchý tak ani príliš vlhký vzduch.

Následkom príliš vlhkého vzduchu môžu byť plesne na šatstve, mikróby, baktérie, choroby. Pri vlhkosti vyššej než 60% sa mikroorganizmy množia až dvojnásobne rýchlejšie. Spôsobuje chorobnosť a taktiež alergie. Optimálna vlhkosť v dome či byte by sa mala pohybovať v rozmedzí 38-45%. Problém s vysokou vlhkosťou však nie je problémom len starších domov. Takmer v každej novostavbe jej majitelia približne dva roky bojujú s vysokou vlhkosťou. Okná dobre tesnia, nátery ešte stále schnú. Ďalšou príčinou príliš vysokej vlhkosti v dome môže byť zle tesniaca, zatekajúca strecha alebo zle zateplený dom. V tomto prípade vám nepomôže žiadny trik ale problém treba priamo riešiť.

Prvú sezónu v novostavbe je potrebné viac kúriť, aby sa znížila vlhkosť vzduchu. Počítajte preto s tým, že prvá vykurovacia sezóna môže vyjsť o niečo drahšie.

Účinnejšie než kúrenie je správne vetranie. Takže vždy keď máte možnosť, otvárajte okná. V zime odporúčame vetrať krátko a intenzívne, v lete pokojne aj celý deň.

Vlhkosť v byte či dome zvyšuje aj človek sám – sprchovaním, varením, praním a sušením prádla. Bez prúdu vzduchu, sa vodná para zráža na stenách a na zariadení a vsakuje. Pri vykonávaní týchto činností pomôže otvoriť okno, pustiť vetrák, digestor. Pri sušení prádla viac kúriť alebo vetrať.

Aby se v interiéri nezačala tvoriť plieseň, je potrebné riadiť a vynášať odpadkový kôš. Dôležité je tiež pravidelne umývať a dezinfikovať chladničku a mrazničku. Nábytok nestavať až k stenám.

Pokiaľ nič nepomohlo, sú tu ďalšie možnosti:

• chemické prípravky proti plesniam, ktoré zoženiete v drogériách či hobbymarketoch;
• pohlcovače vlhkosti s tabletami;
• vrecúška, ktoré vodu zo vzduchu nasajú a tá odkvapká do nádržky;
• elektrické odvlhčovače vzduchu – vysúšače.